Missionsschwestern

Königin der Apostel

Chronológia

Od Glaserovej vily k medzinárodnému
misijnému kláštoru

Vila s čarokrásnou fasádou, romantickou vežičkou a milými štítmi na streche, ktorú v roku 1891 vybudoval architekt Franz Glaser, odkúpili 1. apríla 1928 Misijné sestry Kráľovnej apoštolov za cenu 170 000 ATS (aj s vedľajšími výdavkami) a urobili z nej sídlo novozaloženej kongregácie na území Viedenskej arcidiecézy v roku 1923.

Po náročnom adaptačnom procese konečne 7. júna 1928 vysvätili nové sídlo rádu a v kaplnke - bývalej biliardovej miestnosti - sa slávila prvá svätá omša.

Keďže však tento nový dom neposkytoval od začiatku dostatočne veľa miesta pre jedno dynamicky sa rozvíjajúce kláštorné spoločenstvo, bol zväčšený záhradný domček a cez prístavby najjednoduchšieho rázu sa pokúsili vytvoriť v ňom viac miestností. Viackrát chýbali tiež finančné prostriedky a sestry museli zakaždým dokázať aj nemožné, aby mohli zaplatiť hypotéky na dom, ktoré ich veľmi zaťažovali.

Počas nasledujúcich rokov rád stále ďalej rástol. Dnes vlastní iba v Indii vyše 100 filiálok. Vedenie požadovalo stále viac miesta a muselo sa prispôsobiť požiadavkám doby, ako aj vybavenie priestorov pre sestry dlho nezodpovedali životným potrebám v tej dobe.

V roku 1991 sa vyskytla výborná príležitosť, získať pozemok, ktorý hraničil s kláštorom, a tu zrealizovať už dlho prechovávané plány výstavby, kvôli ktorým sa v uplynulých rokoch tvrdo pracovalo a veľa šetrilo. Stavebný projekt podporovalo tiež viacero európskych filiálok, a tak už 3. januára 1994 mohol nezabudnuteľný viedenský biskup Florian Kuntner (1977 - 1994) vysvätiť nový dom „Svätého Jozefa“. Nikto z prítomných by si vtedy ani nepomyslel, že to bola jeho posledná verejná funkcia.

20. mája 1994 mohla byť konečne aj vlastná kaplnka, po ktorej misijné sestry dlho túžili, vysvätená toho času biskupom a terajším viedenským arcibiskupom, kardinálom Dr. Christphom Schönbornom, a tiež uvedená do prevádzky ako duchovné centrum spoločenstva. Svojím osemuholníkovým pôdorysom pripomína aj novú katedrálu Benara, ako vo svojej stavbe aj ďalšie indické elementy.

Architekt, poverený touto úlohou, Dipl. Ing. Wolfgang Riedl zasunul za týmto účelom dva štvorce do seba a docielil tým centrálnu stavbu s obrysom osemcípej hviezdy, v ktorej strede mohol byť umiestnený oltár. K ďalšiemu vybaveniu patrí aj nezvyčajný cyklus sklenených okien, ktorý pochádza od profesora Ernsta Bauernfeinda. Ako teologický poradca pritom pôsobil hollabrunský dekan Dr. Gustav Pirich.

Tabernákulum, navrhnuté na indický spôsob a stojace na troch bodoch, pochádza od viedenského zlatníka Ernsta Grandeggera. Na oknách z obidvoch strán je v symboloch zobrazených sedem sviatostí a nad tým Mária ako Kráľovná apoštolov. Oproti sú scény z dejín zakladania rádu a v centre je zobrazená silueta chrámu Benara.

Okná na obidvoch ďalších cípoch hviezdy znázorňujú na jednej strane významné udalosti Starého a Nového Zákona ako aj na druhej strane biblické zastavenia Krížovej cesty. Návšteva kaplnky „Kreuzwiesenkapelle“ jedno slnečné nedeľné ráno - svätá omša vždy o 10:30 - je v každom ohľade hodná námahy pre „rozvoj misijných sestier“ na Kreuzwiesengasse 9. 

Literatur:

• Von der Glaser-Villa ...; Grätzelzeitung Dornbach-Neuwaldegg, Nr. 10; Wien März 2007

RETURN TO PREVIOUS PAGE