Missionsschwestern

Königin der Apostel

Založenie Kongregácie.

Ježiš Kristus, Boží Syn, prišiel - poslaný od Otca - na túto zem, priniesť všetkým ľuďom zvesť o milosrdnej láske a odpúšťajúcej dobrote Otca. Jeho láska mala ísť až do takej miery, že svoj život obetoval " ako výkupné za mnohých". Túto radostnú zvesť priniesol Ježiš všetkým, ktorí ho hľadajú v pravde a obzvlášť, potrebovali Jeho lásku; a toto boli chudobní. A všetkým tým, ktorí poslúchli jeho volanie a " všetko zanechali, aby boli s Ním ", Zveril im úlohu: "choďte do celého sveta, učte všetky národy a krstite ich!" Od toho času počúvlo veľa mužov a žien Kristovu výzvu a nastúpili po Ňom, aby pokračovali v Jeho poslaní. V druhej polovici posledného storočia prešlo volanie v povolaní na nemeckého jezuitu a misionára p. Antónia Mária Bodewika. Od r.1873 do r.1876 činný v misijnej oblasti nemeckých jezuitov v Bombaj, Indii, pocítil p. Bodewig skoro nutnosť intenzívnejšieho nasadenia za vlastné dielo hlásania v Indii. Pomýšľal na misionárske spoločenstvo,  ktoré by sa mal

venovať evanielizácii Indie; a tu sa mu pred očami vnášalo predovšetkým mesto Benáres, náboženské centrum Hinduizmu P. Bodewig nemal pokoja, pokiaľ Kristus, Syn Nepoškvrnenej Panny Márie," ktorý mal rozšliapať hlavu toho, ktorý je pôvodcom hriechu a všetkého zla" ( porov. Gn. 3,15), a On- Kristus- by bol nastúpil v meste Benáres svoju moc. Založenie svätine na česť Nepoškvrnenej Matky Božej v meste Benáres (Varanasi) bola jeho najväčšia túžba. A táto jeho prosba mohla byť v posledných desaťročiach sčasti už uskutočnená. Ďalšou prosbou  p. Bodewiga bolo ďalšie (paralelné) vzdelávanie sestier, ktoré sa majú venovať výchove ženskej mládeže a pozdvihnúť sociálneho postavenia indických žien, predovšetkým starostlivosti o vdovy (ženské sestry).

Po dôkladnom premyslení zanechal p. Bodewig v r.1888 Spoločnosť Ježišovu a v r.1890 začal vo svojom rodnom meste Kolín zo zakladaním " Misijnej spoločnosti Nepoškvrneného Počatia". Tejto úlohe sa venoval s veľkým zanietením; a skoro sa ukázali aj viditeľné výsledky, tým, že sa okolo neho zhluklo veľa mladých  mužov a žien. Avšak počas tohoto časového obdobia prinieslo niekoľko nešťastných okolností " Začaté podnikanie" k stroskotaniu, tým, že cirkevné schválenie zlyhalo. P. Bodewig založil bezmocnosť veľkého piatku- údel, ktorý pripadne často prorockým ľuďom, korí sú ich času popredu duchu. Po mnohých duševných útrapách a sklamaniach zomrel 8. januára 1915 v Ríme.

" Keď pšeničné zrnko nepadne do zeme a neodumrie, zostáva samo. Keď ale odumrie, prinesie veľa úrody." Charizma p. Bodewiga žila ďalej v bratoch a sestrách, ktoré napriek mnohým prekážam vytrvali verne po jeho smrti. Jedna z týchto skupín, ktorú p. Bodewig už v r.1906 vyslal do Viedne, založila v r.1916" Katolícke misijné dielo pre Indiu". Dušou a veľkým podporovateľom tohoto podniknutia bol vtedajší univerzitný profesor Dr. Theodor  Innitzer, ktorý posilňoval priekopníkov v ich úmysle. Zvláštnu zmienku si zaslúžia: Brat, (neskôr páter) Paul  Sonntag, ktorý uviedol skupinu bratov; M. M. Xaveria Blas, ktorá bola prvou generálnou novej kongregácie; Sr. M. Theresia Gromoller, ktorá bola predstavenou skupiny sestier v Maiaveld; a Sr. M. Hieronyma Willmes, jedna z prvých priekopníčok v Indii.

Inšpirovaného obežníkom veľkého misionárskeho pápeža Leva XIII. Z 24.júna 1893, viedlo Dr. Innitzer dielo zobraté do rúk ku kanonickému založeniu misijnej spoločnosti vo viedenskej arcidiecéze. Táto bola uvedená 1.júla 1923 vtedajším arcibiskupom Viedne, Dr. Gustavom kardinálom Pifflom pod názvom: "Misijná spoločnosť Kráľovnej Apoštolov".

Dr. Theodor Innitzer sa stal superiorom novej misijnej spoločnosti a zostal duchovným otcom sestier aj po svojom vymenovaní za arcibiskupa Viedne, až do svojej smrti 9.októbra 1955.

Keď hovoríme o našich zakladateľoch, myslíme s vďakou na P.ANTONIA MARIA BODEWIGA, ktorý nám zanechal jasnú charizmu a mariánsky odkaz ako drahocenné dedičstvo- víziu, ktorá bola uskutočnená skrze Božiu dobrotu tak viditeľne v India obzvlášť v Benáres. Myslíme na Dr. Theodora kard. Innitzera, ktorý si osvojil túto charizmu a podporoval ju každým spôsobom až dokiaľ nenašla mladá misijná Kongregácia zo strany Cirkvi jej uznanie; ktorý sa aj naďalej zasadzoval, tak, že naša Kongregácia už 7. apríla 1949 mohla byť vyznačená "DECRETUM LAUDIS " a obdržala 29.februára 1964 s konečnou platnosťou pápežskú aprobáciu.

" A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale BOH, ktorý dáva vzrast. Kto sadí: Kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval."  ( 1 Kor. 3,7-8)

RETURN TO PREVIOUS PAGE